Čo sa stalo s Topvarom?

Posledné zmeny v pivovare Topvar Topoľčany mi jednoducho už nedajú, aby som na ne nezareagoval. Všetko sa to začalo v roku 1960, kedy bývalé Západoslovenské sladovne a pivovary postavili a uviedli do prevádzky nový pivovar v Topoľčanoch. Postupom času sa z Topvaru stala známa značka, ktorá to po revolúcii, rozdelení Československa a po ďalších udalostiach dotiahla na cca 20% podiel na trhu. Slušné.

Pred pár rokmi sa v tajnosti (rozumej nahlas) začalo uvažovať, že dovtedy čisto slovenská spoločnosť (myslím, že to bola zamestnanecká akciová spoločnosť) potrebuje strategického partnera. Do úvahy prichádzali hlavne veľkí hráči ako Heineken, SABMiller, Carlsberg...

Po rokovaniach ktoré viacmenej prebehli v tajnosti, po dohodách o predaji akcií, najskôr minoritného podielu, neskôr majoritného, sa novým pánom nad Topvarom stala spoločnosť SABMiller, ktorá na Slovensku vlastní aj pivovar Šariš vo Veľkom Šariši. (V Českej republike majú pod palcom Prazdroj, Kozel, Radegast a Gambrinus a myslím že všetkým je zrejmé ako to dopadlo.)

To všetko sa udialo roku 2006. Po posvätení prevodu akcií protimonopolným úradom teda spoločnosť SABMiller získala na Slovensku trhový podiel 40%, čo je len 1% menej ako jeho najväčší konkurent Heineken. Čo spravilo prichýlenie Šariša (ale aj vyššie spomínaných českých značiek) pod krídla SAB myslím ani nemá zmysel spomínať.

V krátkom čase nasledovalo zlúčenie oboch pivovarov do novovzniknutej spoločnosti Pivovary Topvar a.s., nové logo, nové vedenie, nová stratégia výrobná aj obchodná....

„Nový“ Topvar v nových obaloch

Moje prvé kontakty s pivom ako nápojom prišli v časoch mojich štúdií na gymnáziu, k čomu patrilo aj sem tam vybehnúť na pivo. Vtedy som rozlišoval len pivo zlé a dobré (Corgoň a Topvar) a bolo mi v podstate jedno, čo pijem. Ako som sa začínal o pivo ako také zaujímať viac, zisťoval som, že existujú aj iné značky a tým pádom iné chute. Ale Topvar som ešte stále považoval za dobré pivo, aj napriek tomu, že som spoznal aj lepšie. Vždy som si pivo Topvar dal rád, respektíve som sa mu nevyhýbal.

Prvý šok nastal, keď som pivo Topvar ochutnal po dlhšej dobe, konkrétne v lete 2004. To čo som mal v pohári bol šok. Otrasne horké (a to horké pivo vyložene vyhľadávam), s dokonale kvetinkovou chuťou (diacetyl), a pachom, ktorý sa ťažko dá opísať. To, že ma na druhý deň po vypití 3 pív bolela hlava ako koňa, už je len perlička. Pýtate sa prečo som ho teda pil? Viete, niekedy ste s partiou a povedať: „Ja si pivo už nedám“ jednoducho nejde.
Napriek tomu všetkému som Topvar, aj keď už nie tak vehementne, obhajoval ako čisto slovenský pivovar, ktorý aj napriek chuťovým výkyvom varí dobré pivo. Na jeho obhajobu treba povedať, že mával aj obdobia keď jeho pivo bolo výborné. Jeho kvalitatívne výsledky by som nazval sínusoidou.

Po príchode nového pána do Topvaru som s obavami čakal čo príde. A moja intuícia ma nesklamala. Bohužiaľ. Prvým krokom bolo okresanie produkcie. Z pôvodného sortimentu ktorý čítal celkom 8 druhov piva to bez mihnutia oka okresali na 3. Svetlé 10 a 12 a tmavé 11. Nad zachovaním svetlej 11-tky (aj to len v sudoch) visí otáznik, napriek tomu, že patrila medzi najžiadanejšie značky z pôvodného portfólia Topvaru.

Takže so značkami Patriot 14 sv., 8-mička, Samaritán – Dia pivo a Nealko sa už nikdy nestretneme. Česť ich pamiatke. Aj keď výrobky Topvaru v poslednom období už nebývali tým pravým, za každou z nich mi bude v podstate ľúto. Takže prvý krok (sortiment) by sme mali za sebou...

Teraz chuť....

Po krátkej dobe sa na trhu objavili nové fľaše, polepené novými etiketami, to všetko v nových prepravkách. A celé Slovensko zaplavili bilboardy ktoré hlásajú: To podstatné je vo vnútri, alebo: Lahodná horkosť, plná chuť.

To podstatné je vo vnútri ?!

To všetko ma doviedlo k tomu, že som si povedal: je čas ho znova ochutnať. Logo bolo na fľaši síce pekné ale to podstatné, čo bolo vnútri s pivom moc spoločného nemalo. Chuť bola veľmi zvláštna, prázdna a jemne kyslastá. Drsnú horkosť síce v prvom momente pocítite, tá sa však vytratí v podstate okamžite. A pena? Tá sa stratila po pár sekundách. Mojou prvou reakciou bolo: fuj, to je humus. Dvanástka bola síce o čosi plnšia, ale jej atribúty boli prakticky totožné s vyššie spomínanými v prípade desiatky, Čo sa týka vône – neviem to presne popísať, ale niečo mi tam neštymovalo...

A oko moje veľmi zaplakalo...

Druhé stretnutie s „novým“ Topvarom sa odohralo na našom absolventskom stretnutí po 10 rokoch. Keďže k dispozícii bolo víno, tvrdý alkohol alebo pivo, zvolili sme poslednú možnosť. S nádejou, že snáď som posledne mal len smolu na várku, som sa napil spolu s kamarátom. Náš vzájomný následný pohľad na seba mi prezradil že som smolu nemal. Už sme len skonštatovali že keď toto má byť stála chuť Topvaru, tak mu Pán Boh pomáhaj. Jeho chuť zapríčinila, že za celé posedenie trvajúce asi 8 hodín som vypil až 3 pivá!

Moje posledné, a myslím tým na dlhú dobu naozaj posledné stretnutie s Topvarom (to ma aj v podstate priviedlo k napísaniu tohto článku) sa odohralo počas jedného letného víkendu. Na rodinnej oslave pri Michalovciach, v malom motoreste. Už viac krát pred tým sme sa v ňom „napájali“ pivom Topvar, a musím povedať, že pivo čapované v tomto podniku patrilo k tomu lepšiemu čo som kedy pil. Kedykoľvek sme tam boli. Nepamätám si snáď jediný raz, kedy by mi nechutilo. A rezané pivo? Skvelé, narezané tak ako má byť- ani nožom by nespravili taký čistý rez.

K slávnostnému obedu sme teda zvolili pivo. Trocha s obavou ale aj s nádejou, veď sudové pivo býva často krát chutnejšie než fľaškové. Bohužiaľ. Tá chuť bolo presne taká ako keď som si otvoril pivo fľaškové. Jedno pozitívum to však má. Chuť majú stále rovnakú, aj keď už nie piteľnú. Dôvažkom bolo to, že po žiadosti o rezané pivo sa nám dostalo odpovede, že v posledných mesiacoch to už nejde.... To tiež o niečom svedčí.

A najhoršie na tom je to, že už aj pravoverní „topvaráci“ pripúšťajú, že to nie je ono. A nepočul som to od jedného človeka a v jednom podniku...

Kdeže lanské snehy sú ...

Celé roky popri všetkých vstupoch do mesta Topoľčany stoja cedule HLAVNÉ MESTO PIVA. Zmena vlastníckych pomerov, zmena výrobného postupu (a nikto ma o opaku nepresvedčí), čoho výsledkom je chuť, ktorá s pôvodným Topvarom nemá nič spoločné dáva tomuto sloganu trocha komický nádych.

Znova sa potvrdzuje, že vstup veľkého investora v drvivej väčšine prípadov prinesie zmeny, ktoré sú z pohľadu pivára negatívne, aj keď druhá strana sa oháňa tradíciami, postupmi. Čo tam po ľudoch, veď všetko treba smerovať k tomu, aby sa budúci rok mohli znova popýšiť nárastom obratu, ziskov a efektivity výroby. Smutné.

Viem že sa môže zdať tento článok ako zameraný proti „novému“ Topvaru, ale bohužial si nemôžem pomôcť. To čo sa za posledné mesiace okolo neho udialo ako po stránke obchodnej, sortimentu a chuťovej mi nedá opýtať sa všetkých kompetentných:

ČO STE TO SPRAVILI S TOPVAROM???

A jedným dychom dodávam: HANBA VÁM!!!

Dalibor Hanzel

Upozornenie: Skutočnosti uvedené v článku nie sú názorom redakcie a nemusia sa zhodovať s názormi redakcie. Ak si prajete kontaktovať autora, môžete tak spraviť cez mail Redakcia(zavinac)KamNaPIVO.sk, radi ich autorovi prepošleme.