Moje cestovanie za pivom
Už dávno som sa chcel vybrať na miesto, ktoré dýcha históriou. Keďže navyše išlo o históriu piva, môj záujem bol o to väčší a bolo iba otázkou času, že sa jedného dňa zmobilizujem a vyberiem sa na výlet do Plzne.
Vedel som, že práve v Plzni sa uvarilo prvé zlaté, spodne kvasené pivo, podľa ktorého bola neskôr pomenovaná celá pivná kategória. A musím tiež uznať, že Pilsner Urquell patrí medzi pivá, ktorých chuť naozaj môžem a to celkom často.
Predpokladal som, že absolvujem poznávaciu prehliadku pivovaru s množstvom zaujímavých aj menej zaujímavých informácií od histórie po súčasnosť, od výrobného procesu po rôzne doplnkové témy. Môj úsudok bol viac-menej správny a návšteva prebehla v rámci mojich očakávaní, teda v pozitívnom duchu.
Čo ma však absolútne pozitívne šokovalo, bola atmosféra, ktorú cítiť v celom meste. Do ktorejkoľvek „hospody“ som vošiel, akoby sa v nej zastavil čas. A odrazu mi informácie z prehliadky začali dávať naozaj zmysel. Mal som pocit, že som v 19. storočí a môj prísediaci sa ide dožadovať „zlatého originálu“. Vtedy totiž popularita piva Meštianskeho pivovaru v Plzni neustále rástla. Pre čoraz väčší počet neautorizovaných výrobkov nesúcich označenie „plzenské pivo“ uverejnila v roku 1853 správna rada pivovaru inzerát v novinách, ktorý upozorňoval na originálnu „Plzeň“.
Hrdosť miestnych občanov a jedinečná chuť „zlatého originálu“ si však ľudí natoľko získala, že sa postupne sami pýtali majiteľov jednotlivých „hospod“, či ponúkajú to originálne zlaté pivo z Plzne. Jednotlivé „hospody“ tak postupne začali umiestňovať viditeľné oznamy s informáciou, že ponúkajú originál - zlaté pivo z Plzne.
Táto hrdosť je v Plzni prítomná dodnes. A je úplne jedno, či sú to manažéri, prostí ľudia, mladá partia či dôchodcovia. Každý si počas týždňa nájde čas na svoj rituál a dopraje si svoj „originál“. Platí to aj v prípade sládkov, ktorí si napriek moderným technológiám odovzdávajú odkaz a originálnu receptúru z generácie na generáciu.
V roku 1896 sa stal plzenský Meštiansky pivovar druhým najväčším v rámci Rakúsko-Uhorska. V roku 1913 prekročila výroba milión hektolitrov. V tom istom roku sa na hlavu spotrebovalo 197 litrov piva, čo je v porovnaní s rokom 2010 naozaj slušné číslo. V minulom roku dosiahla spotreba v Čechách hodnotu 16 miliónov hektolitrov, čo predstavuje približne 153 litrov piva na hlavu.
Ak sa držíme hesla „kvalita nie kvantita“, je úplne jedno koľko piva ľudia spotrebujú. Podstatná je samozrejme chuť a hrdosť, ktorá ľudí s pivom spája. Teraz už naozaj chápem, čím je Plzeň okrem svojej chuti taká výnimočná – zastavil sa tam čas a už takmer 170 rokov sme svedkami historického objavu, po ktorom sa väčšina z nás dožaduje svojho „originálu“. A ja si ten svoj dnes večer určite dám =)