Navštívili sme jeden z najväčších pivovarov v Česku
Po niekoľkých pokusoch sme dostali možnosť nahliadnuť do výroby nášho najobľúbenejšieho nápoja. Brány nám otvoril legendárny pivovar Staropramen na Smíchove, ktorý nepretržite vyrába pivo už od roku 1871. Hoci sa za tento čas pivovar radikálne menil, sládkovia si svoje poznatky posúvali z generácie na generáciu. Pohľad do veľkovýroby zlatistého moku sme si nemohli nechať ujsť.
Začneme históriou. Píše sa rok 1869 a ľuďom z pražského predmestia Smíchov pociťujú nedostatok piva. To sa totiž varilo iba v centre Prahy. A tak 23. októbra toho istého roku vzniká na vltavskom brehu akcionársky pivovar. Dnes, o takmer 150 rokov neskôr, je tento pivovar jedným z najväčších v Českej Republike. Pivo Staropramen je zároveň slovenskou importnou jednotkou a okrem Slovenska ho nájdete aj v ďalších 30 krajinách. Niet teda divu, že sme boli zvedaví, ako sa toto pivo vyrába. Našťastie sa nám dokonca podarilo dostať sa do inak uzavretých priestorov a nahliadnuť tak do zákulisia výroby.
Pivovar by ste si rozhodne nepomýlili s iným závodom. Už pri vstupe nás čakali stovky sudov a kamióny s cisternami plnými piva. Príjemne ma potešil fakt, že sa Staropramen snaží zachovať pivovar v pôvodnej podobe. Vytvára to príjemný kontrast medzi historickými budovami a modernou výbavou v útrobách pivovaru. Ako prvé navštívime návštevnícke centrum, ktoré je prístupné verejnosti. Tu je v skratke predstavená história pivovaru, ale aj množstvo informácii o pive samotnom. Najkrajšia časť je záverečná návšteva výčapu priamo v pivovare. Čerstvejšie pivo, ako výčap priamo v pivovare, sa už ani dostať nedá. Teda až na jednu výnimku, ku ktorej sa ešte dostaneme. Pivo sme ochutnali a pokračovali návštevou výroby.
Pri vstupe do výrobných hál sa nás ujíma hlavný sládek Zdeněk Lux, ktorý tu začínal už pred 19. rokmi. Najmä vďaka nemu bola prehliadka pivovaru nezabudnuteľná. Keď vám človek s takými skúsenosťami po rokoch práce s pivom dokáže stále so zápalom vysvetľovať všetky zákutia varenia piva, je to skutočne výnimočný zážitok. Po vstupe do výrobných hál na nás čakalo viacero sekcii, ktoré boli rozdelené podľa fázy výroby piva. Najviac nás zaujala „varňa“, v ktorej sa diali tie najpodstatnejšie veci, hoci pri výrobe piva je určite dôležitá každá jedna časť. Základná alchýmia sa však odohráva na tomto mieste a my sme preto cítili až posvätnú úctu k obrovským cisternám naokolo.
Kde sa berie tá špecifická, horkastá chuť českých ležiakov? Môže za to špeciálna príprava tzv. rmutovanie piva dekokčnou metódou. Rmutovanie je v podstate varenie jačmenného obilia, ktoré sa pár dní namáčalo vo vode až kým sa nenaklíčilo. Od toho sa odvíja špecifická chuť piva. Po naklíčení sa jačmeň suší pri teplote 80 °C. Po vysušení sa odstránia korienky a klíčky. To, čo zostalo, sa zošrotuje na šrotovú drvinu. Tá sa varí, teda rmutuje. Českí pivovarníci používajú rmutovanie dekokčným spôsobom, čo znamená, že varom prejde len časť rmutovej zmesi. Rmut je aj zložka, ktorá sa odobrala z vystierky a zohriala na teplotu varu. Tieto zmesi sa zmiešajú s nevareným rmutom, čoho výsledkom je lepšie rozpustný a scukornatený škrob. Ako nám bolo vysvetlené, Staropramen vzniká dvojitým rmutovaním, existujú však aj pivá, kde sa rmutovanie využíva ešte viac. Nasledujúci postup pri varení piva je tajomstvom každého sládka.
Po prechode výrobou, na ktorom nás na každom kroku sprevádzali desiatky trubiek, sme zastavili na mieste, kde sa pivo chladí a uskladňuje pred tým, ako sa pasterizuje, filtruje a následne fľaškuje. Tu sme mali možnosť ochutnať „surové“ pivo, ktoré nám nesmierne chutilo. Jeden dúšok ochutnal aj sládek Zdeněk Lux. Pri pohľade na sládka, ktorý pivo chutná už desiatky rokov sme sa nemohli nespýtať, či ho to ešte stále baví. „Že či! Každé ráno o desiatej máme ochutnávku piva a stále je to jedna z najkrajších častí dňa,“ odpovedal so spokojným úsmevom na tvári. A my dodávame, že výlet do pivovaru Staropramen rozhodne stál za to. Tak ako samotné pivo Staropramen.