BSP v Užhorode - za pivom na Ukrajinu (1.)

Kedže ma čakala nudná horúca nedeľa (30.7.2006) a nechcel som len tak oddychovať, spomenul som si na dávnu myšlienku okúsiť, ako to chodí na východ, nie od Bratislavy, ale od Košíc. V sobotu podvečer som zasurfoval na nete, našiel autobusové spojenie a nič mi nebránilo v nedeľu ráno vyštartovať na Ukrajinu, teda druhý krát v mojom živote. Motorom môjho konania neboli ani tak povestné trhy v meste Užhorod, ale jednoznačne, čo tí molodci ukrajinci okrem kvasu a vodky popíjajú, či skôr aké pivko popíjajú, teda doplniť databázu BSP.

Vopred upozorňujem, že sa jedná o moje vlastné skúsenosti a zážitky a vôbec s nimi nemusíte súhlasiť a ja zas sa nebudem s Vami prieť, môžu byť neúplné, subjektívne, sú z jednodňovej návštevy a budem rád ak sa zapojíte do diskusie, doplníte, spresníte informácie.
Tento článoček si nedáva za úlohu zmapovať ukrajinský pivný trh.

Takže ráno v nedeľu pred siedmou hodinou som už stepoval na košickej autobusovej stanici a urobil som dobre, neznalý problému cestovania na Ukrajinu som sa u nie veľmi ochotnej pracovníčky pokladne dozvedel cenu lístka a že autobus odchádza z nástupišťa č.4, spokojne som postával s pár barišňami od ktorých som sa dozvedel, že cestujú domov po mesačnej rabóte. Po pristavení autobusu som sa vrhol ako prvý, zistil že lístok stojí 150.-Sk, ale spiatočný mi pán šofér nemôže vystaviť, ten si vraj môžem kúpiť v pokladni (spiatočný stojí 300.-Sk), presne v tej kde som sa informoval, tak poďho nazád. Po úspešnej kúpe lístka som sa uvelebil na mieste v strede autobusu a cesta mohla začať.

 Odhadovaných niečo vyše 100 km malo trvať cez tri hodiny, príchod do vytúženého Užhorodu bol naplánovaný na 11:00 hod. nášho času. Po ukrajinské hranice cesta bola v pohode, až keď pán šofér oznámil, že Slováci musia vypísať nejakú bumážku, imigračnú kartičku, ako za sociku :(, začalo sa mi to páčiť, však niečo zažijem, ukrajinský colníci, či colníčky ma prekvapili svojími parádnymi uniformami (ale nechceli sa fotiť) a neprekvapili ma svojou ostrosťou striedavého pohľadu, môj ksich, fotografia na pase, môj ksich, ...tak zo štyri krát, až ma rozosmiala, asi chcela naznačiť, že miesto mojej fotečky by rada videla aspoň madonu majstra Pavla. Prechod hranice trval niečo cez hodimu, načo pán šofér zhodnotil, že dnes to išlo hladko, horšie to býva v sobotu, naštartoval autobus na meždunarodnej linke Košice – Užhorod a už som sa videl vo vysnívanom meste, ale hop, ešte jedna rampa na nás číhala, resp. bránila vstupu na územie zvrchovanej Ukrajinskej republiky, pred ňou vojačik v nebezpečných maskáčoch gestikulujúc pažami, že nech stojíme a otvárame dvere. Pán šofér majúc preň pochopenie aj zastavil, aj otvoril dvere, ale na otázočku „Kdie maš licénciju,, sprdol vojačika "nech dobre kuka na tábľičku a neotravuje", zatvoril dvere, pridal plyn, rampa hneď bola hore a my sme sa ocitli šťastne na matičke Ukrajine :).

Po pár minútach a kilometroch vystupujem z autobusu na užhorodskom avtovakzále, barišne sa rozpŕchnu po svojom a ja idem skúmať, kde si vymením naše slovenské koruny, či amerikanskie doľare za ukrajinskú menu, teda hrivny (UAH) po nich „hrivňíky“ . Samo, že zmenáreň nenájdem a namiesto obmin valjuty v avtovakzalskej hale priskočí ku mne rúči molodec a požičia mi v kurze 100.-Sk 16 hrivňikov, teda nakoniec mi požičal za 700.-Sk. Rýchlo, bezbolestne a k tomu zadarmo radu dal, kde možno charašo kušáť, že i on tam bol, teda staničnú reštauráciu. Nuž skúsim, hádam to prežijem, postavil som sa k pultu, obzerám sa, ľudia jedia ponajviac boršč, nuž skúsim, pýtam si mojou rýchlokvasenou ukrajinčinou boršč ukrájinskij s mjásom, “četyri hrivňiky " (v jedálnom lístku je za 3,80 UAH, asi turističeskája prirážka), vyhesla pani zapultnája, platím dvackou UAH a po chvíli motkania pani zapultnája mi vydáva samozrejme ako z desiatky UAH! No čakal som podvedome nejaký podraz, ale toto?, tak som milo a zároveň mocno pripomenul, že dvacka opustila moju dlaň a správne sa má dostať výdavok v množstve 16 hrivníkov!, okamžite to zabralo, prihodila ešte desinu a drobné som ako grand nevymáhal.

Po skonzumovaní boršču pre istotu som vyhľadal toalety, našiel som ich hneď, boli na ľavej strane nástupišta, aj keď boli otvorené na prvý krát sa mi nepodarilo preraziť pachovú bariéru, ale keďže mi išlo o dôležitú životnú potrebu, premohol som moju slabosť a vyrazil do druhého útoku, podaril sa, jedine toiletbábuška sa ma snažila v polceste zastaviť, že najprv platiť pol hrivnikom náda a potom si môžem uľaviť, nedal som sa. Sociálne zariadenie (nepriliehavé pomenovanie) bolo ešte z prvej republiky, česť práci bratom Čechom, turecké záchody v kombinácii s mušľami na malú, drží do dnešných dní pod nánosmi neidentifikovateľných vrstiev , našľapoval som pozorne, však som nie barbar, nepoškodím im roky udržovanú kvalitu, vykonal som rýchlo čo som mal a hajde platiť. Pri vstupe mi nebolo hneď jasné na čieho diabla v kúte trčí dvestolitrový sud od nafty s vodou a vedierkom obďaleč, ale toiletbabuška nacvičeným šmahom predviedla a previedla úkon hodný pochvaly, zmietla vedierkom vody to, čo ostalo po predchádajúcom návštevníkovi tureckého záchoda.

Tak posilený a zároveň odlahčený konečne som sa dostal do ulíc Užhorodu s cieľom preskúmať pre mňa neznámu pivnú scénu. Prvým zastavením bol bufet poblízku s názvom KAFE RYTA, v letnej záhradke pri výčape som si na začiatok objednal malé pivo Obolon. Celkom rúči molodec pri mojej objednávke sa na chvíľu zarazil, turist a choče malenkoje pivo? a bez vodky?, ale to trvalo len chvíločku, zručne načapoval pivko do menšieho kríglička s obsahom 0,3L, zohol sa pod výčapný pult a z jeho útrob vytiahol pollitrák, nelenil a z kríglika zručne prelial obsah do pollitráka, teraz som ostal zarazený pre zmenu ja, ale tiež len chvíločku. Zaplatil som 1,5 UAH a usadil som sa, najprv som svetlé pivko Obolon preskúmal pohľadom, bolo žltkastej farby, opatrne ochutnal a potom bez väčších problémov vypil.

Musím povedať, že okrem spomínaného excesu pri čapovaní chuťovo bolo plné, skôr sladovej chuti, pena :)) bola vcelku hustá a vydržala na moje počudovanie cez 4 minúty, kedy sa vytvorila mierna lisinka. Teplota bola OK, nameral som 8 st.C, teda vpodstate som bol udivený a aj spokojný, čo mi to ten molodec naservíroval, iste nebolo to nič extra, ale ani vo veľa našich podnikoch sa s týmto nestretnete, na dôvažok musím okrem už spomínaného kiksu pochváliť prístup obsluhy, aj preto, že sa vynašiel:), že prišiel utrieť stôl, ba aj mi poradil aké pivo si mám najbližšie dať a v neposlednom rade, že mal snahu komunikovať so zákazníkom. Tieto vlastnosti veľakrát chýbajú slovenským čašníkom a obsluhám výčapov.

Po tejto skkúsenosti som sa vrhol do dvoch magazinov na prieskum a nákup pív, nepoznal som značky, tak som to bral radom po jednej flaške, plechovkové boli len tri, ale nezaváhal som. Keďže ako som spomínal, v Užhorode som bol prvý krát a mal som na obhliadku len niečo cez štyri hodiny, rozhodol som sa po odporúčaní molodca tavárišča výčapníka skúsiť, ako to je s tým trhom. Z avtovakzála sa tam môžte dostať taxíkom, alebo niečím takým ako upraveným mikrobusom pre cca 12 - 14 osôb. Po treťom neúspešnom pokuse nastúpiť na takýto mikrobus (na trh premávajú s označením č.10 a 20) som oslovil znudeného tavárišča taxikára, ale nepochodil som, bol ochotný za stovku ma odviesť cca 3 km, ale to som zas nebol ochotný ja. Tak som skúšal ešte takých desať minút, ale potom som si vyhliadol iného taxikára, ten nebol tavárišč, ale biznisman a dohodli sme sa na 6 hrivníkoch (cca 36.-Sk). Ten ma zaviezol na trh, po ich rinok Krasnodoncev či tak dajako, pokecal kde slúžil a tak. Trh, bazár, rinok mal svoju atmosféru, dá sa tu kúpiť hádam všetko čo potrebujú Ukrajinci k životu, od vodky,sušených rýb, údených syrov, cez bicykle, kočiare, súčiastky na žiguláky ale aj mercedesy, nábytok, elektrospotrebiče, handry a obuv svetových značiek, parfémy, sladkosti, ovocie, kvas, mäsové výrobky, živé zvieratká, ...až po pivo.

No a tam ho bolo hádam cez desať druhov, či značiek v cenách od 1,85 UAH po 2,6 UAH za pollitrovú fľašku( Desant, Ochtirske Cvitle,Chmiľne,Ľvivske,Yantar). Napchal som si ich do menšieho plecniačika, prikúpil ich " špecialitku" kvas Monastyrskiy (nekoštoval som ho zatiaľ, ale ani flaškové pivká, tie s kamoŠšmi sa chystám degustovať v najbližšej dobe:), deťom kilečko cukríkov, mojej mladej najlepšiu značku ukrajinských cigariet::), tie sú na naše pomery veľmi lacné (krabička Marlboriek za 4,10 UAH a ukrajinské od 1,15 UAH po 2UAH) a sebe k pivku údený syr (ozaj údený), pollitrovku ukrajinskej vodky značky Nemirovskaya za 10,5 UAH a poďho nazad. Z trhoviska som sa zviezol mikrobusom, vcelku to ušlo, cena bez lístka bola jednotná, pre deti,vojakov,dôchodcov, pracujúcu inteligenciu a pre nepracujúcich turistov 0,85 AUH, stačilo poslať po susedovi hotovosť, lístok sa nevrátil, ale výdavok áno.

 Do odchodu mi ostávala slabšia hodinka, tak som v priľahlom podniku dal vraj nomer odyn ukrajinskije pivo Rogan, vcelku sa dalo vypiť, bolo to taktiež svetlé dvanásťstupňove. Po krátkom osviežení vhupol som do magazina ABC a ostal som prekvapený sortimentom pív (v ponuke bol aj Staropramen,Tuborg Gold), dokúpil som chýbajúce značky (aj zaujimavo vyzerajúci Porter, 20 % tmavé pivo s obsahom 8% alk., Čorniyj princ 15% tmavé pivo s obsahom 6,3% alk., Ľvivskoe 1715 svetlé 11,5% s obsahom 4% alk, Arsenal Micne svetlé 16,5% s obsahom 7,4% alk. ...etc.) a mrzelo ma, že som si nepožičal viac hrivnikov, nakoľko bábušky v magazine nechceli vziať ani doláre, ani eurá, ba ani koruny (asi si mysleli, že som agent provokater), smutne som sa s úlovkom presunul na avtovakzál a čakal na odchod autobusu. Odchádzali sme niečo pred pol štvrtou (oficiálny odchod je 15:20 nášho času), autobus sa naplnil študentmi z Čiech, ktorí boli niekde na Kryme, párikom zamilovaných turistov, nemeckým samorastom, dvoma talianmi a zopár občanmi Ukrajiny trvalo bývajúcimi na Slovensku.

Pred ukrajinsko - slovenskou stanicou pán šofér si odskočil natankovať naftu (liter stál 4 UAH, benzín 92 okt. 4,05 UAH a 95 okt. 4,30 UAH), prechod bol trochu problematický, vybavovanie colných a pasových záležitostí trvalo vyše dve a pol hodiny, ukrajinci dôsledne kontrolovali pasy, aj bumážky, trvalo im to niečo cez hodinu a naši pracovníci colného úradu nechali vysťahovať celý autobus do haly s krásnym plechovým pultom, kde cestujúci museli ukázať svoju batožinu, zaujimali ich len cigarety a maslo.Tento zážitok mi pripomenul moju prvú cestu s pred dvadsať rokov, proste skoro nič sa nezmenilo. Do Košíc sme prišli o trištvrte na osem ( príchod podľa cestovného poriadku 18:50), a tak sa moja návšteva neznámej Ukrajiny zdárne skončila pri dobre vychladenom pivku a super pizze v istom nemenovanom košickom podniku.

 Na záver asi toľko, okrem obrnenia sa voči nižšiemu hygienickému štandardu a dlhšieho vybavovania na hraniciach, som bol s mojim prieskumom pivného trhu spokojný, odkukal som čo a ako, a ak sa mi podarí v najbližšej dobe sa tam vydám na doplnenie portfólia značiek a druhov ukrajinských pív.

O pivnej scéne Ukrajiny a skúsenostiach s ňou si môžte prečítať aj v článkoch http://www.kamnapivo.sk/webtron/BSP-v-uzhorode-za-pivom-na-ukrajinu-2.html

http://www.kamnapivo.sk/webtron/BSP-v-uzhorode-za-pivom-na-ukrajinu-3.html

Informácie získate napr. aj na : www.eurobus.sk, www.cestovanie.azet.sk, www.ukraina-info.pl, www.icestovani.cz, www.bank.cov.ua,www.ukraine.online.com.ua
 

Niečo málo o Ukrajine:

Ukrajina je krajinou s bohatierskou minulosťou, ale tiež s minulosťou veľakrát tragickou – v novodobých dejinách hlavne výbuchom černobyľskej jadrovej elektrárne. Časť Ukrajiny – Podkarpatská Rus – bola súčasťou Československa. Žije tam nespočet národností (vraj okolo 130), taktiež silná komunita etnických Slovákov, Čechov, ale aj Maďarov, hlavne v okolí Užhorodu. Dnes je pre nás Ukrajina miestom trochu záhadným a dosť veľkým lákadlom, lebo sa tam dajú vďaka zaostalosti, obrovskej rozlohe a relatívnej pustote ešte zažiť dobrodružstvá, na ktoré už inde v Európe nie su podmienky, ale v každom prípade návšteva krajiny vyžaduje vysokú mieru ostražitosti. Platí to aj voči pracovníkom štátnej správy, ľahko si vymyslia začo máte zaplatiť pokutu, väčšinou však prípady končia podarunkom vo forme zabudnutia 5 - 10 hrivničiek v stránkach dokladov :(. Dorozumiete sa aj slovensky (ukrajinčina je bližie k slovenčine, ako k ruštine), so staršími po rusky a mladí (neradi po rusky,resp. ju pomaly vymedzujú , ovládaju celkom dobre angličtinu.

Oficiálny názov : Ukrajina, Ukrayina 

Štátne zriadenie : republika

Správne členenie : 24 oblastí, autonómna republika Krym

Vznik : 24.8.1991
Hlavné mesto : Kyjev ,Kiev (cca 2,6 mil. obyvateľov)
Rozloha : 603 700 km2

Počet obyvateľov : cca 47 000 000 (2005)

Národnostné zloženie: Ukrajinci 78%, Rusi 17%, Bielorusi 1%, Moldavci 0,5%, ale aj Česi a Slováci 

Jazyk : ukrajinština

Čas : SEČ +1 hod.
Mena: 1 hrivna (UAH) - 100 kopejok (kopiyka) v čase 7/2006 kurz 100.-Sk 16 hrivien (UAH)

Najvyššia hora: Hoverla (Goverla) 2 061 m

Najnižšie položené miesto : Čierne more
Najdôležitejšia rieka : Dneper (pretína Ukrajinu v dĺžke cca 1500 km)

Náboženstvo : večšinou ukrajinské ortodoxné pravoslávne (do 80%),grécko-katolické (15%) s rímsko-katolickými ( do 5%), protestantskými a židovskými menšinami

 Výzová povinnosť pre občanov Slovenska je zrušená.

Základný slovníček :) :

Pivo -Pivo

Slad - Solod

Chmeľ - Chmeľ

Áno - Tak

Nie - Ne
Ďakujem -Ďakuju
Prosím - Prošu
Dobrý deň - Vitaju
Dovidenia - Do pobačenija
Dobré ráno - Dobryj ranok
Dobrý večer - Dobryj večir
Dobrú noc - Dobra nič
Zle - Pohano
Otvorené - Vidkryto
Zatvorené - Začiňeno
Raňajky - Snidanok
Obed - Obid

Večera - Večerja

Chlieb - Chlib

Hovädzie - Volovina

Bravčové - Svyňina

Kuracina - Kurjatina

Koľko to stojí? - Skoľky se koštuje?
Nemocnica - Špital

Lekáreň - Apteka

Izba - Kimnata

Turistické informácie - Informacii dle turystiv
Cestovný lístok - Kvitok

Vlak - Povizd

Autobus - Avtobus

Odchod - Vidjizd

Príchod - Prijizd

Číslovky : 1 Odyn (mužský rod), odna (ženský rod), 2 Dva (mužský rod), dvi (ženský rod), 3 Try , 4 Čotyry, 5 Pjať, 6 Šist, 7 Sim, 8 Vísim, 9 Ďevjať, 10 Ďesjať, 20 Dvádsať, 100 Sto, 1000 Tysjača

Za pivom, aj s pivom sa cestuje veselšie. bobo