Mýty o pive

Vedeli ste, že vznik piva bol vlastne zhodou náhod a presnú odpoveď, kedy sa to stalo, nepoznáme? Do zabudnutej nádoby s obilím sa dostala voda, ktorá tam skvasila, a tým vznikol kvasný nápoj. Tí, ktorí ho ochutnali, zistili, že má príjemnú, omamnú chuť a svet po jeho požití už nie je taký šedivý.

Z piva rastie brucho
Takzvaný pivný pupok, presnejšie veľké brucho vznikajúce vraj ako dôsledok nadmernej konzumácie piva, je iba mýtom. Samotný "pivný mozoľ" u mužov v strednom veku nemá s pitím piva nič spoločné. Tvrdí to Zväz rakúskych pivovarov a poukazuje pritom na to, že polliter dobrého chmeľového moku má menej kalórií ako dva poháre ovocného jogurtu. "Ľudia dbajúci o svoju líniu sa preto nemusia obávať, že pitím piva priberú. Naopak v konzumovaní piva môžu objaviť mnohé zdravotné prednosti," uvádza sa vo vyhlásení pivovarov. Pivo však spôsobuje lepšie trávenie a muži si radi k pivu doprajú dobré, neraz však tučné jedlo. Spolu s nedostatkom pohybu si blahobytný výzor spôsobujú sami. Ale ak si dáte pohár piva po bicyklovej túre, či aspoň príjemnej prechádzke, urobíte svojmu telu dobre. Len si k tomu nedávajte čipsy či slaninový chlieb.

Žiadny voňavý chmeľ a jačmeň. Namiesto toho hnedé granule, ktoré vyzerajú ako hovienka
Granulovaný chmeľ je mechanická extrakcia horkých látok, je zabalený v ochrannej atmosfére a skladovaný pri teplote do 10OC, aby vydržal dlhšie bez zmeny vlastností. V minulosti používali pivovary výlučne lisovaný chmeľ zabalený v jutových vreciach. Nakoľko horké latky v chmeli veľmi rýchlo oxidujú a menia chuť z voňavého chmeľu na nepríjemnú trpkú horkosť, bolo pravidlom, že na konci leta pred nasledujúcim chmelobraním už bol chmeľ iný ako po žatve. Preto je granulovaný chmeľ výhodnejší. Pri dávkovaní chmeľu do várky sa používa vždy rovnaký pomer a určený druh chmeľu na základe receptúry.

Stupňovitosť = percentuálny obsah alkoholu
Označenie 10% alebo 12% znamená pôvodný obsah skvasiteľných cukrov v mladine pred začiatkom kvasenia. Počas kvasenia prekvášajú kvasnice cukornaté látky na výsledný alkohol a CO2, pričom vzniká teplo. Tento biologický proces je popísaný v tzv. Ballingovej rovnici. Teda 12% pivo obsahuje 5% alkoholu, 10% pivo 4,5 % alkoholu.

Kyslé a zásadité pivá
Nie je možné vyrobiť zásadité pivo, chémia je v tomto neúprosná. Pravdou je, že sú kyslé, avšak s rozličnou úrovňou pH. Chuťový vnem po napití u tzv. europív je, že sa tieto pivá javia ako kyslé – ich pH je v rozpätí 4,2 až 4,3. Oproti tomu Pilsner Urquell má pH 4,6, čo v kombinácii s vysokým obsahom horkých látok vyvoláva dojem zásaditej chuti

Umelé náhrady
Z hľadiska obsahu tzv. cudzorodých látok a chemických rezíduí, ktorými nás ohrozuje znečistené životné prostredie, patrí pivo k najzdravším nápojom. Výroba piva predstavuje v mnohých smeroch vlastne dekontaminačnú technológiu, ktorej výsledkom je skutočnosť, že hotový výrobok obsahuje menej škodlivých látok, než použité suroviny vrátane vody!

V čom je rozdiel medzi svetlým a tmavým pivom?
Svetlé pivo je jasnožltej až zlatožltej farby a býva silnejšie chmelené. Vyrába sa zo sladov plzenského typu a z chmeľu bez akýchkoľvek ďalších prísad. Tmavé pivo je hnedej až čiernohnedej farby, slabšie chmelené a sladkastej chuti. Vyrába sa zo sladov bavorského alebo mníchovského typu s prísadou špeciálnych sladov, napríklad karamelového alebo farebného, ktoré mu dodávajú tmavú farbu a karamelovú chuť.