Putovanie po legendárnych plzenských pivniciach - 1/3

Pivo je nápoj výsostne spoločenský; nevzniklo ako útecha osamelého pijana, ale ako mok príjemne rozväzujúci jazyky, inšpirujúci myšlienky, skrášľujúci udržiavanie starých a uľahčujúci nadväzovanie nových priateľstiev. Výnimočné postavenie v tradičnej českej pivnej kultúre má Pilsner Urquell – unikátny a nenapodobiteľný prvý spodne kvasený svetlý ležiak v dejinách pivovarníctva. Nie je tajomstvom, že „plzeň“ najlepšie chutí kvalitne načapovaná v podniku. Preto sú dejiny tohto výnimočného piva od začiatku prepojené s miestami, kde ho čapovali a čapujú.

Vydajme sa na krátku exkurziu po zákutiach, kadiaľ kráčala slávna história piva Pilsner Urquell. A kde si na svojej ceste v čase možno aj ona na chvíľu rada sadla a občerstvila sa skvostným zlatistým mokom. Jej prítomnosť tam všade dodnes živo vnímame.


U Pinkasů
Jungmannovo nám. 16
Praha

Píše sa rok 1843. V plzenskom Meštianskom pivovare sa pod starostlivým dohľadom majstra sládka Grolla varia prvé hektolitre nového, nikým dovtedy nepoznaného piva, ktoré neskôr preslávi západočeskú metropolu na celom svete. V Prahe sa pán Jakub Pinkas, krajčír, šijúci okrem iného kňazské rúcha, dozvedá o tomto tekutom zázraku, ktorý je celkom iný, ako boli všetky pivá dovtedy. Osloví teda svojho priateľa, furmana Martina Salzmanna, že by to pivo rád ochutnal, a ten mu privezie v malom sude dve vedrá (1 vedro - staročeská objemová miera, zhruba 61 litrov) nového plzenského piva. Je 8. apríla 1843. Pinkas je pivom vyrobeným novou metódou spodného kvasenia taký očarený, že ho dá ochutnať svojim priateľom z radov ctihodných Pražanov a tiež všetkým svojim známym fiakristom z dnešného Jungmannovho námestia. A keďže všetkých plzenské pivo nadchne a chcú už popíjať len také, urobí Jakub Pinkas zásadný krok vo svojom živote i v dejinách pražských reštaurácií: zavesí krajčírske remeslo na klinec a stane sa hostinským.

Tak sa zrodila tradícia azda najslávnejšej staročeskej pivnice U Pinkasů, kde sa čapuje Pilsner Urquell najdlhšie v Prahe. Čoskoro pôvodné priestory začali byť tesné, a tak v roku 1876 Pinkasovci zakúpili ešte susedný dom s rozľahlými gotickými pivnicami. V roku 1882 reštauráciu kúpil skúsený hostinský František Brabec a až do znárodnenia niesla názov „Brabcova plzeňská restaurace U Pinkasů“.

K návštevníkom pivnice patril rad známych osobností. Chodili sem František Palacký i náš veľký rodák Pavel Jozef Šafárik, František Ladislav Rieger, Josef Jungmann, T.G. Masaryk a jeho syn Jan. V pamätnej knihe nájdeme autogramy aj u nás populárnych hercov Zdeňka Štěpánka a Ladislava Peška, dvojice Voskovec a Werich, skladateľa Jaroslava Ježka a z novodobejšej histórie to bol napríklad spisovateľ Bohumil Hrabal, ktorý delil svoju priazeň medzi viaceré plzenské pivnice v centre Prahy a aj tu trávieval večery.

U Pinkasů je teda podnik, kde Pilsner Urquell začal svoje víťazné ťaženie po pražských „hospodách“ a kde ho na tom istom mieste čapujú už druhé storočie. Podľa prameňov tu hostia za rok vypijú okolo šesťtisíc hektolitrov piva. Dôvod takého odbytu je jednoduchý: niekto príde do pivnice U Pinkasů na jedno, maximálne dve a po piatom definitívne odchádza domov, iný ráta svoje denné dávky na desiatky pollitrov.

Jakub Pinkas teda už v roku 1843 vedel, že Pilsner Urquell má niečo do seba. A presne o 134 rokov neskôr pozýval známy pražský kriminalista komisár Ledvina (Rudolf Hrušínský) svojho amerického kolegu detektíva Nicka Cartera (Michal Dočolomanský) do pivnice U Pinkasů slovami: „A to sme ešte neboli U Pinkasů, tam je výčapník, ten sa s tým pivom úplne mazná!“
Tak je to tam dodnes.


U Salzmannů
Pražská 8
Plzeň

Slávny dom, v ktorom sídli pivnica U Salzmannů, má korene hlboko v 17. storočí, pretože už v roku 1637 sa v ňom nachádzal výčap a sladovňa. Od roku 1871 tu prevádzkoval svoju krčmársku živnosť pán Martin Salzmann so synom Janom. Martin Salzmann bol pôvodným povolaním povozník rozvážajúci pivo, najmä do Prahy, no vážny úraz v roku 1853, keď mu furmanský voz prešiel po nohe, ho prinútil poobzerať sa po inej živnosti. Podobne ako jeho vyššie spomínaný pražský priateľ Jakub Pinkas, aj on sa rozhodol hľadať šťastie v krčmárskom remesle. Bolo to dobré rozhodnutie, pretože šťastie mu žičilo už na začiatku. A to šťastie sa volalo Pilsner Urquell – nová značka a zároveň vtedy celkom nový, nevídaný typ piva. Pán Salzmann stavil na tento svetlo-zlatistý mok a stal sa jeho horlivým propagátorom. Od roku 1858 vystriedal v Plzni viacero lokalít. Začal priamo pri Meštianskom pivovare, odkiaľ za svojich furmanských čias rozvážal plzenské všetkými smermi, napokon však definitívne zakotvil na Pražskej ulici, kde jeho hostinec sídli dodnes – ako podnik, kde sa najdlhšie v celej Plzni čapuje Pilsner Urquell.

V hostinci U Salzmannů vraj kedysi bývali dva stoly. Jeden slúžil významným plzenským mešťanom, takzvanej honorácii, pri druhom sedávali bežní návštevníci. Za celý ten čas hostincom prešlo viacero významných osobností, z ktorých za všetky vymenujme slávneho skladateľa Bedřicha Smetanu, ktorý sa tu zastavoval pravidelne. Zdalo sa, že slávna história navždy skončila koncom 60. rokov 20. storočia, keď sa dvere pivnice definitívne zavreli, krčmový hlahol stíchol a stoličky i lavice vychladli. Celé tri desaťročia bola pivnica U Salzmannů zatvorená, no stále súčasťou živých spomienok pamätníkov.

Napokon ten čas opäť prišiel. Po náročnej a dlhoročnej rekonštrukcii domu sa v roku 1995 opäť otvorili dvere reštaurácie U Salzmannů a do jej priestorov sa opäť vrátila vrava, vône a príjemná atmosféra prelomu 19. a 20. storočia, pretože jej hosťom chutí vzorne načapovaný Pilsner Urquell rovnako, ako za čias Martina Salzmanna.