Putovanie po legendárnych plzenských pivniciach 2/3
U Zlatého tygra
Husova 17
Praha
Hovorí sa, že raz navštívil Zlatého tygra predvojnový francúzsky premiér Édouard Herriot. Sprevádzal ho sekčný šéf z ministerstva zahraničia, stály hosť pivnice. Obaja inkognito zapadli do lokálu, objednali si po pive a pomaly popíjali. „Aha,“ ukázal Herriot. „Tamto sedí predseda vášho parlamentu doktor Malypetr. Toho pána vedľa nepoznám.“
„To je natieračský majster z Melantrichovej ulice,“ povedal sekčný šéf.
Herriot zašepkal: „A tamto sedí prezident správneho súdu, a toho vedľa tiež nepoznám.“
Nepoznal ho ani jeho sprievodca. Vtedy sa k nim naklonil sused sprava a povedal: „To je cizelér a výrobca pohrebných svietidiel z Karlovej ulice.“
Herriot sa prekvapený otočil na suseda: „A kto ste vy?“
Pán pozdvihol krígeľ: „Ja som, prosím, domovník zo Skořepky.“
Tu ministerský predseda slávnostne vyhlásil:
„Páni, omyl! Demokracia nie je vo Francúzsku, ale tu!“
Táto atmosféra voľnosti a rovnosti je pre pivnicu U Zlatého tygra typická dodnes. V unikátnej zmesi jazykov tu svorne bok po boku vysedávajú „normálni“ štamgasti z okolia, významné osobnosti českého života i zahraniční turisti, ktorých sem prilákala vidina osvieženia. Pivnica U Zlatého tygra si získala prezývku „Vatikán českých pivníc“ a azda netreba zdĺhavo opisovať prečo, veď sa medzičasom stala rovnakou súčasťou dejín a populárnej kultúry ako samotný Pilsner Urquell a rovnako ako v tom rímskom Vatikáne sídli pápež rímsko-katolíckej cirkvi, U Zlatého tygra mal svoje stále sídlo neoficiálny pápež českej literatúry Bohumil Hrabal. A nielen on. Dodnes tu má svoje miesto napríklad Antonín Panenka, legenda českého i európskeho futbalu.
Svoj názov U Zlatého tygra získala pivnica podľa starobylého domového znamenia kráčajúceho tigra, ktoré sa skvie na domovej fasáde od roku 1702. Kovová figúrka ležiaceho zlatého tigra je milým doplnkom výčapného stojana – dobre si ju všimnite, keď tam nabudúce budete.
Tradícia výčapu je zaznamenaná od roku 1816, hoci pod iným názvom. Od vzniku pivnice U Zlatého tygra sa tu už čapuje výhradne plzeň. Dokonca tak výhradne, že tu zásadne nepodávajú žiadne liehoviny. Takže kto má vo zvyku pivo „zamurovať“ čímsi tuhším, ten si zmýlil podnik. Jedinú výnimku majú naozajstní štamgasti v zime, keď majú povolený jeden rum do kávy. Rovnako U Zlatého tygra zásadne nepredávajú pivo cez ulicu, do džbánu – pretože by tak nemohli zaručiť nemennú vysokú kvalitu čapovaného Pilsner Urquellu. Jedinú výnimku tvorí kuchár z neďalekej reštaurácie, kde sa čapuje iná značka, no on potrebuje k životu práve plzeň, takže každý deň posiela servírku s džbánikom. Ako vidieť, štamgasti majú u „Tygra“ isté privilégiá, lebo sú to oni, kto robí atmosféru tohto podniku. Neopakovateľná atmosféra však očarí aj náhodného návštevníka. Okrem spomínaného Émile Herriota to ocenilo viacero popredných svetových osobností, vrátane amerického prezidenta Billa Clintona, ktorý navštívil pivnicu U Zlatého tygra v sprievode prezidenta Václava Havla a posedel si pri skvelom pive práve s Bohumilom Hrabalom.
U Houbaře
Dukelských hrdinů 30
Praha
V pražských Holešoviciach, priamo oproti funkcionalistickému Veľtržnému palácu, sídlu pražskej Národnej galérie, sa nachádza známa a obľúbená plzenská pivnica, ktorá už v polovici osemdesiatych rokov patrila k prvým propagátorom nepasterizovaného piva Pilsner Urquell.
V pradávnych časoch, keď sa na mieste dnešnej štvrte Holešovice ešte nachádzali lužné lesy, stál kúsok od Vltavy zájazdný hostinec s kuchyňou dobre zásobovanou miestnymi hubármi. Hostinec sa volal U Houbaře a dnes sa takmer presne na jeho mieste nachádza pivnica s rovnakým názvom. Od začiatku 20. storočia sa tu schádzajú milovníci dobrého piva na vzorne ošetrený Pilsner Urquell. Čapujú ho tam tak, že to „Hubára“ preslávilo ďaleko za hranicami Holešovíc i siedmeho pražského obvodu. Najlepším dôkazom nevšedných kvalít tankovej plzne i príjemného domáckeho prostredia U Houbaře je krásne 1. miesto v rámci Top 10 českých reštaurácií čapujúcich Pilsner Urquell.
Na Parkánu
Veleslavínova 59
Plzeň
Pivovarský šenk Na Parkánu odvodzuje svoj názov od mestského opevnenia - parkánu. Dom, v ktorom je podnik umiestnený, sa vyznačuje veľmi zaujímavou históriou. Nachádza sa na samotnom konci Veleslavínovej ulice, ktorú na tom mieste zaslepili a uzavreli mestskými hradbami. Pôvodne tu bolo všeličo, dokonca istý čas aj mestská temnica. Od roku 1824 sa však priestor dnešného Pivovarského šenku zasvätil pivu, pretože tu vznikla sladovňa, ktorá fungovala až do konca 19. storočia. Konečne roku 1966 tu otvorili pivnicu Na Parkánu, ktorá sa veľmi rýchlo stala jedným z najobľúbenejších miest, kde sa stretávali milovníci piva Pilsner Urquell. V 90. rokoch sa však už začal prejavovať takmer havarijný stav budovy, čo vyústilo do uzavretia pivnice kvôli nevyhnutnej celkovej rekonštrukcii. Tá trvala dlho, no vdýchla starobylým priestorom nový život, takže od 17. mája 2004 je šenk Na Parkánu opäť k dispozícii všetkým milovníkom plzenského piva.
Objekt je priamo prepojený s Pivovarským múzeom, takže aj plzenské pivo tu čapované je svojím spôsobom jeden z exponátov. Šenk je zariadený v duchu zlatej éry plzenského pohostinstva 30. rokov 20. storočia. Okrem skvelého výčapu a rozmanitých kulinárskych špecialít ponúka Na Parkánu ešte aj čosi navyše: takmer autentickú atmosféru dávnych čias pivovarníckeho remesla. A navyše má šenk Na Parkánu jedno unikátne privilégium, ktoré môžu využívať len jej hostia: je to jediné miesto v celej Českej republike mimo plzenského pivovaru, kde po celý rok čapujú nefiltrovaný Pilsner Urquell.